A Manuscript Vocabulary of Bangala by Luke Tunnard

Luke Tunnard (1926) and Shuichiro Nakao (Graduate School of Language and Culture – Osaka University)

 

Summary – 要旨 – Mulakhas – Zusammenfassung

This work is a vocabulary of Bangala, a Bobangi-based pidgin and historically a sister to Lingala, as spoken in the southwestern South Sudan (and the northeastern Democratic Republic of Congo) around the end of the 19th century and the early 20th century. This original vocabulary, handwritten on a copy of Madan (1905) now kept at Makerere University Library (Kampala, Uganda) was collected by Major Luke Tunnard (†1926), a British soldier who was appointed to serve in colonial South Sudan during the First World War, but has left unpublished for a century. This vocabulary, however, is a largest vocabulary of Bangala as recorded on the South Sudanese side, and as such represents an important contribution to the study of this hitherto less studied pidgin.

本稿は19世紀末から20世紀初頭にかけて南スダン南西部 (コンゴ民主共和北東部) で話されたボバンギ語ピジン (かつリンガラ語の姉妹言語) であるバンガラ語 (Bangala) 語彙集である。この語彙集の集者であるルタナド氏 (†1926) は第一次世界大期南スダンにて植民地統治にたっていたイギリス人軍人であるMadan (1905) に直接書きまれる形で遺された彼の手による語彙集は、一世紀の間、出版されることなくウガンダマケレレ大学図書館に所されてきた。しかし、このバンガラ語語彙集はかつて南スダンで記されたものとしては最大であり、この未解明の言語の究にとって貴重なデタを提示するものである。

Shokol de mufradat ta Bangala, pidgin al asas tou Bobangi (al hasab tarik indi ilaka ma Lingala), al kan gi wonusu fi junub sherik Junub Sudan wu junub samal Jumhuriya Kongo al Dimokratiya hawula nihayat ta karan al 19 wu bidayat ta karan al 20. Mufradat orijinol del, katifu be ida fi sura ta kitab ta Madan (1905) al asa gi hafisu fi maktaba ta Jama Makerere (Kampala, Uganda). Kan limu limu mufradat del ma Bimbashi/Rayid Luke Tunnard (1926), askeri Britani al kan ayinu ashan bi kadim fi Junub Sudan ta zaman istimar fi zaman harb al alamiya al ula lakin sibu bidun ma bi tabau umon muda wahid karan. Mufradat del akbar mufradat ta Bangala al hasil sejilu fi jiha ta Junub Sudan, ashan kida umon gi mesil tabara kebir le bahas ta pidgin al gubal zaman de kan ma bahisu ketir de.

Introduction

<1>

A copy of Arthur Cornwallis Madan’s An outline dictionary intended as an aid in the study of the languages of the Bantu (African) and other uncivilized races (Madan 1905) kept at the Main Library of Makerere University (Call Number: AF 496.3827-3 MAD) contains handwritten vocabularies of Bangala, Dinka (Western Nilotic), and to a lesser extent, Pojulu (Eastern Nilotic) collected by its original possessor, late Major Luke Tunnard (†1926) of the Oxfordshire and Buckinghamshire Light Infantry, when he was stationed in South Sudan at the service of Sudan Government Service during the First World War[1]. This edition is based on its photocopy obtained by Shuichiro Nakao on his fieldwork in Kampala, September 2015[2].

<2>

Bangala is a Bantu (especially Bobangi)-based contact language historically related to Lingala, which seems to have been a widely spoken lingua franca in the Uele regions of the Democratic Republic of the Congo as well as its adjacent areas in the Republic of South Sudan (now parts of Equatoria regions) since the end of the 19th century (Edema 1994, Meeuwis forthcoming). After the border rectifications between the Belgian Congo and (then) Sudan, the status of Bangala as a lingua franca was taken over by an Arabic-based pidgin (now called Juba Arabic) by the end of the 1920s (Sudan Government 1928)[3]. Despite its relatively short period of existence on the South Sudanese side, there are a few published materials of Bangala collected in South Sudan, such as Wtterwulghe (1899), by a Belgian officer of the Force Publique, and MacKenzie (1910), by a British officer of the Royal Army Medical Corps, in addition to a short list contained in Stigand (1923) by a British officer and administrator who served in South Sudan[4]. Compared to these works, Tunnard’s unpublished vocabulary provides by far the richest (English) entries and therefore is an indispensable data to the study of Bangala.

<3>

This vocabulary is meant to be a faithful transcription of Tunnard’s handwritings, which are given in boldface, while the English entries given by Madan (1905) are given in plain characters. Although it appears that his use of the apostrophe before a word-initial consonant clusters (mainly pre-nasalization and double articulation, see his orthographic notes) is redundant and his prosodic (perhaps tone or ‘accent’) markings are not justified or fully consistent, these are left unchanged. A few of his prosodic markings have a flat form (e.g. Mōko ‘a, an’) while most others have a diagonal form (e.g. Móko ‘one’), but these are unified as an acute accent in this edition. Modifications are indicated by a strike-through (e.g. Mpepi Mapepi ‘air’) instead of retaining the original way of marking (e.g. ’Mª̭pepi). Ditto marks (") are replaced by full repetitions of the words or phrases. Apparent mistakes are marked by [sic]. The English entries and abbreviations for word classes follows Madan (1905)’s[5]. The abbreviations do not always meet the expected word class. English entries for which Tunnard does not fill a Bangala word are deleted, unless one of its sub-entries is filled.

Orthographic Notes (pp. xiii-xiv)[6]

Vowels (p. xiii)

<4>

á for the sound of a in fáther

é for the sound of é in french donné

í for the sound of ee in feet

ó for the sound of ow in flow or o in go

ú for the sound of oo in root

a͡ɩ for the sound of i in mile

o͡ɩ for the sound of oi in oil

Consonants (p. xiv)

<5>

p and f are often not distinguished

’m represents a sound resembling um

’n represents a sound resembling in

There is a sound which is written gb which has a resemblance to the sound igb, also a sound ig which is written ng.

A gb sound is pronounced as written without … stress on the g, the word will be understood …[7]

Alphabetical English-Bangala Vocabulary (pp. 1-332)

 

<6>



A

<7>

A, An, a. Móko

Abandon, v. Atiki

be Able, v. Aíbi

Abode, n. Ndako

Aborigines, n. Basinji

Abound, v. Aji mingi

About, ad. prep. ——

(around). Pembeni

(nearly). Kwanja

(as to). Na

Above, ad. prep. ——

(of place). Nalikuro

Abscess, n. Mbóma nanjota

be Absent, v. Aji

Abstain, v. Atiki

Abundant, a. Mingi

Abuse, v. ——

(revile). Atukáni

Accompany, v. Aki na

Account, n. ——

(narrative). Kula

Across, ad. prep. ——

(be, place, or go across). Aliki

Act, n. Kusála

Act, v. Asáli

Add, v. Atangi

Adder, n. Nióka

be Adjacent, v. Aji peni-peni

Adjust, v. Asáli malámo

Adult, a. Batu mukuru

Adulterer, n. Batu na kusíba

Adultery, n. Kusíba

Advance, v. ——

(progress). Atambuli

Affair, n. Kula

be Afraid, v. Abangi

After, ad. prep. conj. ——

(of time). Nasima

(of place). Nasima

Afternoon, n. Nasima na móni nalikuro

Afterwards, ad. Nasima

Again, ad. Mokulu musúsu

Agree, v. ——

(be alike). Aji pila móko

Agriculture, n. Kusála na nyeli

Air, n. Mpepi Mapepi

Alight, v. Aki na nyeli

Alike, a. Pila móko

Alive, a. Akúfi

All, a. Nyoso

Allot, v. Apesi

Almost, ad. Kwanja

Alone, a. Móko

Aloud, ad. Makasi

Already, ad. Sasípi

Also, ad. Pila móko

Alter, v. Apasi

Altogether, ad. ——

(wholly). Nyoso

Always, ad. Mokulu nyoso

Ammunition, n. Rosási

Among, prep. Katikati na

Amputate, v. Akati

Amuse, v. Asali asiki

Amusement, n. Kusika

Ancient, a. Na kala kala

And, conj. Na

Anecdote, n. Tóli

be Angry, v. Sopo aji mábé

Animal, n. Nyáma

Ankle, n. Magóro

Anklet, n. Pinda

Announce, v. Alúbi

Annoy, v. Asáli sopo mábé

Annual, a. Na karanga nyoso

Another, a. Musúsu

Ant, n. Banjo

Ant white Bakwa

Antiquated, a. Na kala kala

Approach, v. Abi

Arab, n. Kotoría

Arm, n. ——

(limb). Mabóko

Armlet, n. Pinda

Arrive, v. Akúmi

Arrow, n. Ngwanja

Artery, n. Kamba na njota

As, conj. ——

(like, since, when, &c.).

Soko (when)

Pila moko (like)

Zambé na (since)

Ascend, v. Aki nalikuro

Ash, Ashes, n. Liburo na móto. Máfi na móto

Ask, v. ——

(question). Alúbi

be Asleep, v. Asiri aláli

(fall asleep). Aláli

Assemble, v. Abi na sika móko

Assent, n., v. Andimi (to nod)

At, prep. Na

Attack, n., v. Túmba. Asáli túmba

Attend, v. ——

(pay attention). Aóki

Await, v. Alambíri. Atikari

be Awake, v. Asiri aláli

be Aware, v. Aíbi

Axe, n. Gbono

B

<8>

Babble, v., n. ——

(talk nonsense). Alúbi pamba

Baby, n. Matóto móké

Back, n. ——

(of body). Magongo

(back part). Magongo

Back, ad. Nasima

Backbone, n. Pembi na magongo

Backward, ad., a. Nasima

Bad, a. Mábé

(go bad). Apuri

Badly, ad. Mábé

Bag, n. Liketi

Baggage, n. Bolóko

Bake, v. Asáli mápa

Bald, a. Myáni aji

Ball, n. Kundi

Bamboo, n. Nganji

Banana, n. Mbógo

Band, n. ——

(for binding). Kamba

Bang, v., n. Apíki

Banish, v. Afukusi

Banjo, n. Rabába

Bank, n. ——

(of river, &c.). Limbongo

Banner, n. Bendári

Bar, n. ——

(of wood, iron, &c.). Ndíti mbíli

Bark, n. Potu na ndíti

Barren, a. ——

(of female). Abúti

Base, n. ——

(lower part). Tongbu

Basin, n. Sáni

Basket, n. Kitanga

Bat, n. Ndíti

Bathe, v. Asukuli na meliba

Be, v. Aji. Azázi

Beam, n. ——

(of wood). Nditi

Bear, v. ——

(carry). Akamati

(produce). Abúti

Beard, n. Mandif

Bearer, n. Batu na sandúki

Beast, n. Nyáma

Beat, v. ——

(strike). Apíki

Because, v. Zambé na

Beckon, v. Abingi na mabóko

Become, v. Abia

Bed, Bedstead, n. Béto

Bedding, n. Ngombé na béto

Bee, n. Ndeki na ’njo͡ɩ

Bee hive, n. Ndako na ’njo͡ɩ

Beer, n. Mesanga

Before, ad., prep., conj. Nalibuso

on Behalf of, prep. Zambé na

Behind, ad., prep. Nasima

Belly, n. Sopo

Belong, n. Aji na

Below, ad., prep. Nasé

Belt, n. Kamba na gúgú

Bench, n. Kiti

Bend, v., n. Agúmbi

Beneath, ad., prep. Nasé

Bent, a. Asiri agúmbi

Bequeath, v. Apesi

Beside, ad., prep. ——

(by side of). Na ’ngambo na. Na pa͡ɩ na

(in addition to). Pila moko

Between, ad., prep. Katikati na

Bewail, v. Agámi

Beyond, ad., prep. Na magongo na

Big, a. Mukuru

Bind, v. Akangi

Bird, n. Ndeki

Bit, n. ——

(of bridle). Mbíli na kamba (na dongi)

(small piece). Kipandi

Bite, v., n. Akati na pembi

Black, a. Bépi

Blacksmith, n. Batu na kupíkambíli

Blade, n. ——

(of sword, &c.). Pembi

Blanket, n. Blanketi

Bleed, v. ——

(nt., act.). Makira akími (act.) Alanguli makira (nt.)

Blind, a., v. Misu amini

Blood, n. Makira

Blood-vessel, n. Kamba na njota

Blow, v. Asáli mpepi

Blue, a. Bépi

Blunder, v., n. Asáli nymolo

Blunt, a., v. Apeli

Board, n. ——

(plank). Ndíti

(daily food). Bolóko. Poso.

Boat, n. Kolumba

Boil, n. Mbóma na njota

Boil, v. Alambi

Bold, a. Matima makasi

Bolt, n. Néri

Bone, n. Pembi

Book, n. Waraga

Boot, n. Kitála

Both, a. Mibáli

Bottle, n. Melangi

Bottom, n. Tongbu

Bound, v., n. ——

(leap). Aki nalikuro

Bow, n. ——

(weapon). Danga

Bow, v. ——

(bend down). Agúmbáni

Bowels, n. Sopo

Bowl, n. Sáni

Box, n. Sandúki

Boy, n. Matóto molúmi

Bracelet, n. Pinda

Brave, a. Matima makasi

Brawl, n., v. Asáli keleli

Bread, n. Mápa

Break, v. Akati

Breakfast, n. Bolóko na kesikesi

Breast, n. Mábeli

Breath, n. Mapepi Mapepi

Breathe, v. Aspali mapepi mapepi

Breed, v., n. Abúti

Breeze, n. Mapepi Mapepi

Brew, v. Asáli mesanga

Brick, n. Brúki

Bridle, n. Kamba na dongi

Brim, n. Monoko

Bring, v. Abi na

Bring about (forth, up, out, in, &c.). Abúti (bring forth)

Brink, n. Monoko

Bristle, n., v. Myani

Broad, a. Mukuru

Broil, v. Alambi

be Broken, v. Asiri akati

Brook, n. Meliba

Broom, n. Kombo

Broth, n. Súpu

Brother, n. Ndeko

Brown, a. Bagbama

Brush, v., n. Boloso. Asáli na ....

Brushwood, n. Ndíti móké

Bucket, n. Katíni

Bugle, n. Gonga

Build, v. Asálindako

Bull, n. Bugara molúmi

Bullet, n. Rosási

Bullock, n. Bugara

Bun, n. Mápa

Bury, v. Ati na nyeli

Bush, n. Ndíti móké

“The Bush” Zamba

Business, n. Kusála

But, conj. Soko

Butt, n. ——

(thick end). Tongbu

Buttock, n. Tongbu

Button, n. Kifonga

Buy, v. Asúmbi

Buyer, n. Batu na kusúmba

By, ad., prep. ——

(beside, near). Ngambo. Na pa͡ɩ na

(by means of). Na

Byway, n. Njera móké

C

<9>

Cackle, v. Agámi

Cake, n. Gáto

Calabash, n. Ndukulu

Calculate, v. Atangi

Caldron, n. Kaseróni

Calf, n. ——

(of cow). Matóto na bugara

(of leg) Magóro

Calico, n. Ngombé

Call, v. ——

(summon). Abingi

(visit). Abi na kumina

(name). Apesi komba

Calm, n., v.

  be Calm. Atikari

Camp, n., v. Táya

Can, v. Aíbi

Can, n. Mbrígi

Canal, n. Meliba

Candle, n. Búzé

Candlestick, n. Tála

Cane, n. Nganji

Canoe, n. Kolumba

Cap, n. Taribúsi

be Capable, v. Aíbi

Capital, n. ——

(chief town). Matanga

Captive, n. Batu na kamba

Capture, n. Akamati

Carpenter, n. Kapinda

Carriage, n. Masúa

Carrier, n. Batu na sandúki

Carry, v. Akamati

Cart, n. Masúa

Cartridge, n. Rosási

Carve, v. Akati

Case, n. ——

(affair). Kula

(box). Sandúki

Cash, n. Paláta

Cast, v. Atúpi

Cat, n. Pusipus

Catch, v. Akamati

Cattle, n. Bugara

Cause, v., n. Zambé. Asáli

Cease, v. Asiri

Cell, n. Ndako na kamba

Centre, n. Katikati

Certain, a. ——

(particular). Móko

Chain, n., v. Kamba na ’mbili

Chair, n. Kiti

Change, n., v. (act., nt.). Apasi

Charcoal, n. Makala

Charm, n., v. ——

(of magic). Dówa

Cheat, v., n. Asáli myeli

Cheek, n. Mutama

Cheer, v., n. ——

(gladden). Asáli sopo malámo

be Cheerful, v. Sopo aji malámo

Chest, n. ——

(breast). Pánji

(box). Sandúki

Chew, v. Akati na pembi

Chicken, n. Koko

Chief, n., a. Makóto

Child, n. Matóto

Chip, n., v. Akati

Chisel, n. Mbíli

Choice, n., a. Kulinga

Choke, v. Akangáni na kingo

Choose, v. Alingi

Chop, v. Akati

City, n. Matanga

Civilian employed by govt. Tereba͡ɩ

Clan, n. Mbóka

Clap, v., n. ——

Clap the hands. Apíki mabóko

Clasp, v., n. Akamati

Claw, v., n. Akati na manzaka

Clean, a. Malámo

Clean, v. Asukuli

Clear, a., v. ——

(unoccupied). Pamba

Clever, a. Malámo

Cliff, n. Libógo

Climb, v. Aki nalikuro

Clock, n.

Close, a., ad. Penipeni

Close, v. Akangi

Cloth, n. Ngombé

Clothe, v. Akangingombé

be Clothed, v. Aji na .... ’ngombé

Clothes, Clothing, n. Ngombé

Cloud, n. Kilima

Club, n. (stick). Ndíti

Coat, n. Kóti

Cock, n. Koko

Coffee, n. Kówa

Cohabit, v. Alali na

Coil, n., v. Akangi

Coin, n. Paláta

Cold, n., a. Píu malili

Collar, n. Kingo na kóti

Collect, v. Ati sika móko

Comb, v., n. Kisanára

Come, v. Abi

Come to pass. Abia

Come from. Abi na

Come near. Abi peni peni

Come back. Afutuki. Abuláni

Come before. Abi nalibuso

Come after. Abi nasima

Come down. Abi nasé

Come together. Abi sika móko

Come out. Abi nakunji

be Comfortable, v. Sopo aji malámo

Commit, v. ——

(entrust). Apesi

(do). Asáli

Common, a. ——

(abundant). Mingi

Companion, n. Ndeko

Complete, a., v. Asiri .. malámo

Conceal, v. Abúmbi

Concealment, n. Kubúmba

Concerning, prep. Na

Conduct, v. Aki na

Connect, v. Akangi

be Conscious, v. ——

(aware). Aíbi

Consent, v., n. Andimi

Considerable, a. Mingi

Construct, v. Asáli

Consume, v. Alili

Consumption, n. Kulila

Contain, v. Aji na sopo na

be Contended, v. Sopo aji malámo

Contents, n. Bolóko na sopo

Contract, n., v. ——

(become less). Abia móké

Contribute, v. Apesi

Conversation, n. Kúla

Converse, v. Alúbi

Convey, v. Aki na

Cook, v. n. Alambi. Kuku

Cooking-pot, n. Kaseróni

Cool, a. Píu

become Cool. Abia píu

make Cool. Asali na píu

Coop, n. Ndako na koko

Copulate, v. Aláli na

Copy, v., n. Asáli pila móko

Cord, n., v. Kamba

Cork, n., v. Monoko

Corner, n. Babunda

be Corpulent, v. Aji mafúta mingi

Correct, a., v. Malámo

Cost, n., v. Kusumba

Cottage, n. Ndako

Couch, n. Béto

Cough, v., n. Ako

Count, v. Atangi

be Courageous, v. Abangi

Cover, v. Ati nalikuro

Cow, n. Bugara

Coward, n. Batu na kubanga

Cowardice, n. Kubanga

be Crazy, v. Aji libóma

Create, v. Asáli

Creek, n. Meliba

be Crooked, v. Alima

Cross, v. ——

(go across). Aliki

(be across) Aliki

be Cross, v. Sopo aji mábé

Crumbs, n. Sima na mápa

Cry, v. ——

(utter a cry). Agámi

(shed tears). Agámi

Cry, n. ——

(of joy, grief, &c.). Kugáma

(of animals, &c.). Kugáma

Cub, n. Matóto

Cubit, n. Mabóko

Cultivate, v. Asali na nyeli

Cultivation, n. Kusála na nyeli

Cultivator, n. Batu na kusála ect.[8]

be Cunning, v. Aji

Cup, n. Kopo

Cup, v. Alanguli makira

Cure, v. ——

(of disease). Alanguli na malála

Curse, v., n. Atukáni

Cut, v. Akati

Cut hair. Akati myáni na mótu

D

<10>

Dagger, n. Mbíli

Daily, ad., a. Mokulu nyoso

Damp, n., a. Bédi

Dance, n., v. Yangu

Dandy, n. Lipómbo

Dark, a. Bútu

be Dark. Aji na bútu. Bútu aji

get Dark. Abia na bútu. Bútu abia

Darkness, n. Bútu

Daughter, n. Matóto makáli

Dawn, n. Tongu

Dawn, v. Móni abími

Day, n. Mokulu

Daylight, n. Moni

Dead, a. Asiri akúfi

Deaf, a. Aóki malámo

Decay, v., n. Akaóki

Deceit, n. Myeli

Deceive, v. Asáli myeli

Declare, v. Alúbi

Decrease, v. Abia móki

Deep, a. Mula͡ɩ

Delay, n., v. Atikari

be Delirious, v. Alúbi pamba

Deliver, v. ——

(hand over). Apesi

Demon, n. Likondu

Den, n. Ndako

Depart, v. Aki

Deposit, v., n. Ati

be Depressed, v. Sopo aji mábé

Descend, v. Aki nasé

Desert, v. Akími

Desire, v., n. Alingi

Destroy, v. Abonguli

Detect, v. Akúti

Deter, v. Atiki

Devil, n. Likondu

Dew, n. Meliba na myáni

Dialect, n. Monoko

Die, v. Akúfi

Differ, v. ——

(be different). Aji gúdi

Dig, v. ——

Dig a hole. Akati libádo

Diminish, v. Asáli móké

Direction, n. ——

(way). Pa͡ɩ

Dirty, a. Mábé

Discover, v. Akúti

Disease, n. Kubíla maláli

Disembowel, v. Alanguli sopo

Disentangle, v. Alanguli

Dish, n. Sáni

Dislike, v., n. Alingi

Dislocate, v. Akati

Dismount, v. Aki na nyeli

Disperse, v. Afukusi

Distant, a. Kónakóna

Distribute, v. Apesi

Ditch, n. Libádo

Divide, v. Alanguli na katikati

Do, v. ——

(of acts generally). Asáli

(be sufficient). Asiri

Doctor, n., v. Maganga

Dog, n. Bogbo

Donkey, n. Dongi

Door, n. Monoko na n’dako [sic]

Doorway, n. Monoko nandako

Double, a., v. Mibáli

Down, ad. Nasé

Doze, v. Aláli

Drag, v. Abindi

Draw, v. ——

(drag). Abindi

Draw water. Asáli mpepi mapepi

Dream, v., n. Arúti. Kurúta

Dress, n. Ngombé

Dreass, v. ——

(put on clothes). Akangingombé

Drink, v., n. Alili

be Drinkable, v. Aji na kulila

Drive, v. Afukusi

Drive a nail. Apiki néri

Drive off (away). Afukusi

Drive a cart. Afukusi

Droop, v. Agúmbáni na nyeli

Drop, v., n. ——

(as water). Aki na nyeli

(fall, let fall). Asáli aki na nyeli

Drown, v. Akúfi na meliba

be Drowsy, v. Alingi aláli

Drug, n., v. Dáwa

Drum, n., v. Ndíma

be Drunk, v. Akúfi na mesanga

Dry, a. Akaóki

Dry season. Karanga

Duck, n. Kanár

Dumb, a. Alúbi

Dung, n. Máfi

be Durable, v. Aji makasi

Dusk, n. Bútu

Dust, n. Nyeli

Dust, v. ——

(wipe dust off). Asukuli

Duty, n. Kusála

be Duty of, v. Aji kusála na

Dwarf, n. Tiki-tiki

Dwelling, n.Ndako

Dye, n., v. Asáli begbama ....

E

<11>

Each, a. Moko nyoso

Ear, n. ——

(of animals, &c.). Matúa

(of corn, &c.). Mótu na vúndé

Earth, n. Nyeli

(land). Nyeli

(soil). Nyeli

(world). Nyeli nyoso

Earthenware, n. Na nyeli

Earthquake, n. Kugáma na libógo

Easily, ad. Peti peti

East, n., a. Nalikuro

Eat, v. Alili

be Eatable, v. Aji malámo na kulila

Edge, n. ——

(of a tool). Pembi

(of a river, &c.). Monoko. Limbongo

Egg, n. Parakondo

Eight, n., a. Moambi

Either, a., conj. ——

Either … or. Sokosoko

Elbow, n. Mabóko

Eleven, n., a. Júmi na móko

Elsewhere, ad. Sika musúsu

be Emaciated, v. Aji kangi kangi

Embark, v. Aki na kolumba

Embers, n. Liburo na moto

Employ, v. Asáli

Employment, n. Kusála

Empty, a. Pamba

Encamp, v. Asáli táya

Encampment, n. Táya

Enclosure, n. ——

(yard, pen, &c.). Gbata

End, n., v. Asiri

Enjoy, v. Alingi

Enjoyment, n. Kulinga

Enlarge, v. Asáli mukuru

Enough, n., a., ad., int. ——

be Enough. Akúki. Asiri

Enrage, v. Asáli sopo mabé

Entangle, v. Akangi

Enter, v. Abi na sopo na

Entirely, ad. Nyoso

Entrails, n. Sopo

Entrance, n. ——

(door, way in). Monoko

Equal, a. Pila móko

Erect, a., v. Alima

Error, n. Nymolo

Escape, v., n. Akimi

Evening, n. Gulo gulo

Every, a. Nyoso

Everywhere, ad. Sika nyoso

Evil, n., a. Mábé

Exact, a. Malámo

Excellent, a. Malámo mingi

Exchange, v. Apasi

Excrement, n. Máfi

Execute, n. ——

(put to death). Abonguli

Exist, v. Aji

Expedition, n. ——

(journey, caravan). Kutambula

(for war) Túmba

External, a. Na kunja

Extinguish, v. Abonguli

Eye, n. Misu

Eye-brow, n. Myáni na misu

Eye-lash, n. Myáni na misu

Eye-lid, n. Potu na misu

F

<12>

Face, n. Mbata. Ngbata

Fail, v. ——

(come to an end). Asiri

Fall, v. Aki na nyeli

False, a. Na likúta

Far, ad. Kóna kóna

bid Farewell, v. Alúbi sanini

Farm, n., v. Gbóta

Fast, a., ad. ——

(quick). Nóké nóké

Fasten, v. Akangi

Fastening, v. Káfonga

Fat, n., a. Mafúta

Father, n. Bapa

Fault, n. Nymolo

commit a Fault. Asáli nymolo

Fear, v., n. Abangi. Kubanga

Fearless, a. Abangi

Feather, n. Myáni nandeki

be Feeble, v. Makasi asiri

Feed, v. Apesi bolóko na kulila

Feel, v. ——

Feel ill. Abéli

Fellow, n. ——

(of same kind). Pila móko

(tribe, &c.). Ndeko

Female, a. Makáli

Fence, n. Gbata

Fetch, v. Abi na

Fetter, n., v. Kamba

Few, a. Mingi

Fight, v., n. Abúndi. Kubúnda

Fill, v. Atúmisi

have one’s Fill. Asiri atúmi

Find, v. Akúti

Fine, a. ——

(large, beautiful). Mukuru. Malámo

(delicate, small). Kangi kangi. Móké

Finery, n. Lipombo

Finger, n. Manzaka

Finish, v. Asiri

Fire, n., v. Móto

Fire a gun. Apíki bundúki

set Fire to. Ati móto na

Fire-place, n. Sika na móto

Fire-wood, n. Ndíti

be Firm, v. ——

(compact, stable). Aji makasi

(resolute). Matima aji makasi

First, a. Móko. Nalibuso

Fish, n. Samaki

Fish-hook, n. Dabána

Fish-trap, n. Kamba na samaki

Fist, n. Manzaka

Five, n., a. Mitáno

Fix, v. ——

(make fast). Akangi

Flag, n. Bendári

Flageolet, n. Musíki

Flank, n. Pa͡ɩ

Flat, a. ——

make Flat. Apémi

Flay, v. Alangúli pótu

Flesh, n. Nyáma

Flight, n. ——

(running away). Kukíma

Fling, v. Atúpi

Flog, v. Apíki

Floor, n. Nyeli

Flour, n. Fúfú

Flourish, v. ——

(grow well). Abími malámo

Flow, v. Akimi

Flute, n. Musíki

Fly, v. ——

(as a bird, &c.). Akími

(run away). Akími

Fold, v. ——

(of cloth, &c.). Agúmbi

(enclosure). Gbata

Follow, v. Aki nasima na ...

be Fond (of), v. Alingi

Food, n. Bolóko na kulila

Fool, n. Libóma. Elíma

be Foolish, v. Aji libóma

Foot, n. Magóro

For, prep., conj. Zambé na

Forearm, n. Maboko

Forefinger, n. Manzaka mibáli

Forefoot, n. Magóro nalibuso

Forehead, n. Mbata. Ngbata

Foreign, a. Na matanga musúsu. Na

mbóka musúsu

Foremost, a. Nalibuso

Forenoon, n. Nalibuso na móni nalikuro

Forest, n. Zamba

Forge, v. Apikimbíli. Atuti

(make in metal). Asali na ’mbili

Forget, v. Abongi

Fork, n. ——

(instrument). Kányé

Form, v. Asáli

Former, a. Na kala kala

Fornication, n. Kusíba

commit Fornication. Asíbi

Forsake, v. Atiki

Forward, ad., a. Nalibuso

Foul, a., v. Mábé

Four, n., a. Mini

Fowl, n. Koko

Fraud, n. Myeli

Frequent, a., v. Mokulu mingi

Fresh, a. ——

(new, newly got). Na sasípi

be Friendly, v. Aji pila moko ndeko

Frighten, v. Asáli abangi

Frog, n. Bódo

From, prep. ——

(out of). Na

(in consequence of). Zambé na

Front, n. ——

in Front (of). Nalibuso

Frown, v., n. Akangi misu

Fruit, n. Mbóma

Fugitive, n. Batu na kukima

Full, a. ——

be Full. Atúmi

be half Full. Atúmi na katikati

Full moon. Sanza mukuru

Full-grown, a. Mukuru

Fun, n. Kusika

Funny, a. Na kusika

Fur, n. Myáni

Furious, a. Sopo aji mábé mingi

Furnace, n. Móto

Furniture, n. Bolóko na ndako

Future, a., n. Nasima

in Future. Mokulu musúso

G

<13>

Game, n. ——

(pastime). Kusika

(animals hunted). Nyáma

Gap, n. Monoko

Garden, n. Gpóto

Garment, n. Ngombé

Gasp, v., n. Akamati

Gate, n. Monoko

Gather, v. ——

(collect). Ati na sika móko

(pluck). Akamati. Akati

Get, v. ——

(obtain). Akamati

(become). Abia

(cause). Asáli

Gift, n. Matabís

Girl, n. Matóto makáli

Give, v. Apesi

be Glad, v. Sopo aji malámo

Glass, n. Tála

Looking-glass. Tála tála

Gnaw, v. Akati na pembi

Go, v. Aki

Go in. Aki na sopo na

Go out. Aki na kanja

Go away. Akími

Go up. Aki nalikuro

Go down. Aki nasé

Go on. Aki nalibuso

Go over. Aliki

Go round. Aki pembeni

Go off. Akimi

Goat, n. Mimi

Good, a. Malámo

be Good for. Aji malámo zambé na

Good-bye, n. Sanini

say Good-bye to. Alúbi sanini

Good-day, n. Sanini

say Good-day to. Alúbi sanini

Good humour, n. Sopo malámo

Good-night, n. Sanini

say Good-night to. Alúbi sanini

Goods, n. Bolóko

Goose, n. Bata

Gorge, n. Kati kati na libógo

Gorge, v. Alili mingi

Government, n. Lita

Governor, n. Comandán

Gradually, ad. Peti peti Pete pete

Grasp, Grip, v. Akamati

Grass, n. Myáni na zamba

Graze, v. ——

(eat grass). Alili myáni

Grease, n., v. Mafúta

Great, a. Mukuru

Green, a. Bépi

Grey, a. Búbi

Grey hair, n. Myani búbi

Grieve, v. Agámi

Grin, n., v. Asiki

Grind, v. Asáli na libógo

Groan, v., n. Agámi

Ground, n. Nyeli

on the Ground. Na nyeli

Grow, v. ——

(increase). Abími

(become) Abia

Guard, v., n. Sinjepi

Guide, v., n. Batu aminisinjera

Gully, n. Kati kati na libógo

Gum, n. ——

(of teeth). Nyáma na pembi

Gun, n. Bundúki

Gunpowder, n. Barúti

H

<14>

Hail (stones), n. Libógo na ’mbúla

Hair, n. Myáni

Half, n. Kati kati

cut in Half. Akati na kati kati

Halt, v. Atikari

Halting-place, n. Sika na kutikara

Hammer, n., v. Apíki na hama. Atuti na hama.

Hand, n. Manzaka

Handkerchief, n. Kitambala móki

Handle, v. Akamati

Hang. ——

Hang up. Ati nalikuro

Hang back. Atikari nasima

Happen, v. Abia

Happy, a. ——

(joyful). Sopo malámo

Hard, a. ——

(to the touch). Makasi

Harness, n., v. Kamba na dongi

Hat, n. Taribúsi. Sápo

Hatchet, n. Gbono

Hate, v., n. Alingi

Haul, v. Abindi

Have, v. Aji na

He, him, pron.

Head, n. Mótu

Heal, v. Asáli malámo

Heap, n., v. Ati na sika móko

Hear, v. Aóki

Heart, n. Matima

Hearth, n. Sika na móto

Heaven, n. Lúla

Heavy, a. Molitu

Hedge, n. Gbata

Heel, n. Magóro

Hemp, n. Bangi

Hen, n. Koko makáli

Henceforth, a. Nasima

Her, pron., a. Nayé

Here, a. Owa

Hew, v. Akati

Hide, v. Abúmbi

Hide, n. Potu. Njóta

Hiding-place, n. Sika na kubúmba

High, a. Mula͡ɩ

High road. Njera mukuru

Hill, n. Libógo. Gangala

Hillock, n. Libógo móké

Himself, pron. mini mini

Hindmost, a. Nasima

His, pron. Nayé

Hit, v. Apíki

Hitherto, ad. Nalibuso

Hoe, n., v. Jíta

Hold, v. Akamati

Hole, n. Libádo

Home, n. Ndako

Honey, n. Njo͡ɩ

Hoof, n. Magóro

Horn, n. Pembi na mótu

Horse, n. Dongi

Hot, a. Na móto

House, n. Ndako

How, ad. Bóni

Howl, v., n. Agámi

Hum, v., n. Agámi

Human, a. Batu

Hundred, n., a. Kama

Hunger, n. Nzála

be Hungry, v. Akúfi nanzála

Hunt, v. Akábi nyáma

Hunter, n. Batu na nyáma

Hurricane, n. Mpepi makasi

Hurry, v., n. Aki (asáli) nóké nóké

Hush, int. Akangi monoko

Husk, n., v. Potu

Hut, n. Ndako

I

<15>

I, pron. Nga͡ɩ

Idiot, n. Libóma

Idle, a. Göi göi[9]

If, conj. Soko

Ill, a. Abíli

Illness, n. Kubíla. Maláli

Imitate, v. Asáli pila móko

Immediately, ad. Sasípi. Nóké nóké

Imprison, v. Ati na kamba

be Impudent, v. Afúndi

In, prep., ad. Na sopo na

Indian corn, n. Vúndé

India-rubber, n. Matópi. Kandi

Indoors, ad. Na sopo na ’ndako

Infant, n. Matóto móké

be Infirm, v. Abíli

Inform, v. Alúbi

Information, n. Kula

Inhabit, v. Atikari na

Ink, n. Meliba na waraga

Inquire, v. Alúbi

Inside, ad. Na sopo na

be Insolent, v. Afundi

Insolence, n. Kufunda

Intend, v. Alingi

Intestines, n. Sopo

Into, prep. Na sopo na

Iron, n. Mbíli

be Irritable, v. Sopo aji mábé

Island, n. Kisanga

It, pron.

Ivory, n. Pembi na ’mbongo

J

<16>

Jar, n. Malangi

Jaw, n. Matama

Jigger, n. Tukutuk

Join, v. Akangi

Journey, n., v. Kutambula. Atumbuli

be Joyful, v. Sopo aji malámo

Jug, n. Mbrígi

Juice, n. Meliba

Jump, v., n. Aki nalikuro

Jungle, n. Zamba

Just, a. Malámo

Just, ad. Sasípi

K

<17>

Keep, v. ——

Keep watch. Atáli

Key, n. Lifongula

Kick, v., n. Apíki na magóro. Atúti

Kid, n. Matóto na mimi

Kidney, n. Rangyo

Kill, v. Abonguli

Kin, Kindred, n. Ndeko

Kind, n. Matindu

a Kind of —. Matindu na

what Kind of — ? Matindu nini

of a (given) Kind. Pila móko

of a different Kind. Gúdi

Kind, a. Malámo

Kinsman, n. Ndeko

Knead, v. Asáli mápa

Knee, n. Kati kati na magóro

Knife, n. Mbíli

Knock, v. Apíki

Know, v. Aíbi

Knuckle, n. Manzaka

L

<18>

Labour, n. Kusála

Labourer, n. Batu na kusála

Lack, v., n. Aji na ... te

Lad, n. Matóto molúmi

Ladder, n. Njera na kukinda

Ladle, n. Likeli mukuru

Lake, n. Meliba

be Lame, v. Abukáni

Lament, v. Agámi

Lamentation, n. Kugáma

Lamp, n. Tála

Land, n. Nyeli

Land, v. Aki na nyeli

Language, n. Monoko

bad Language. Kula mábé

Lantern, n. Tála

Lap, v. Alili meliba

Large, a. Mukuru

Lash, v., n. Apiki. Finbu

Last, a. Nasima

Last night. Bútu na lúbi

Last time. Mokulu musúsu

be Late, v. Atikari mingi

Lately, ad. Na sasípi

Laugh, v., n. Asiki. Kusika

Launch, v. Apesi na meliba

Lay, v. ——

Lay eggs. Abúti parakondo

Lay dawn. Ati na nyeli

Lazy, a. Gói gói

Lead, v. Abi na

Leaf, n. Myáni na ’ndíti

be Lean, v. Aji kangi kangi

Leather, n. Potu na nyáma

Leave, v. Atiki

Leave off. Atiki

Left, Left hand, n., a. Na gós

Leg, n. Magóro

Let, v. ——

Let alone. Atiki

Let fall. Asáli aki na nyeli

Let go. Atiki

Letter, n. Waraga

Level, a. Apími

be Level. Aji apími

make Level. Asáli apími

Liar, n. Batu na likúta

Lick, v. Adangi

Lid, n. Monoko

Lie, n. Likúta

Lie, v. ——

(tell a lie). Alúbi likúta

Lie down. Aláli

Lie across. Aliki

Lift, v. Apesi nalikuro

Light, n. ——

Daylight. Móni

Light, a. ——

(in weight). Molitu

Light, v. ——

(kindle). Apelisi móto

Lightening, n. Mogbara. Nyáma nalikuro

Like, conj., a. Pila moko

Like, v. Alingi

Line, n. ——

draw a Line. Asálinjera na waraga

Lion, n. Tambwa

Lip, n. Nyáma na monoko

Listen, v. Aóki

Little, a. Móké

a Little. Móké

Little by little. Móké móké

Live, v. ——

(exist). Akúfi

(dwell). Atikari

Live, a. Akúfi

Liver, n. Lifwa

Load, v. ——

Load a gun. Ati rosási na sopo na bundúki

Log, n. Ndíti

Loiter, v. Atambuli pamba

Long, a., ad. Mula͡ɩ

a Long time ago. Na kala kala mingi

a Long way. Njera mula͡ɩ

Long, v. Alingi

Look, v. Amini

Look at. Amini

Look for. Akabi

Look about. Akábi pembeni

Look, n. Kumina

Looking-glass, n. Tála tála

Loose, a. Makasi

Loose, v. Alanguli

be Lost, v. Akimi

Lot, n. ——

a Lot of. Mingi

Loud, a., ad. Makasi

Low, a. Móké. Mula͡ɩ

(mean, poor). Pamba

Lower, v. Apesi nasé

Luggage, n. Bolóko

M

<19>

be Mad, v. Aji libóma

Maggot, n. Dúd

Maize, n. Vúndé

Make, v. Asáli

Male, a. Molúmi

Man, n. Batu

(male). Molúmi

(human being). Batu

Mankind, n. Batu nyoso

Many, a. Mingi

Market, a. Sika na kusúmba

Marriage, n. Kusúmba na makáli

Marry, v. Asúmbi makáli

Master, n. Masongu

Matter, n. ——

(affair). Kula

what is the Matter? Kula nini

it does not Matter. Asiri. Kula aji

Meanwhile, ad. Sasípi

Measure, n. Kamba na kumíki [sic][10]

Measure, v. Amíki

Meat, n. Nyáma

Medicine, n. Dáwa

Medicine-man. Kajúr

Meet, v. ——

(fall in with). Akutáni

(come together). Akutáni

Meeting, n. Kukutána

be Melancholy, v. Sopo aji mábé

Mend, v. Asáli malámo

Mention, v. Alúbi

Merchandise, n. Bolóko na kusúmba

Merchant, n. Gríki

be Merry, v. Sopo aji malámo

Message, n. Kula. Waraga.

Messenger, n. Batu na waraga

Metal, n. Mbíli

Mid-day, n. Móni nalikuro

Middle, n., a. Kati kati

Midnight, n. Kati kati na bútu

Milk, n. Miliki

Milk, v. Alanguli miliki

Millet, Telebún[11], n. Málo

Mimic, n., v. Asáli pila móko

Mind, v. ——

(take to heart). Aóki

Mine, pron. Na ’nga͡ɩ

Miss, v. ——

(fail to hit). Apíki te

(feel want of). Alingi

Mistake, n., v. Nymolo

Mix, v. Asangáni

Moan, v., n. Agámi

Money, n. Paláta

Monkey, n. Kima

Month, n. Sanza

Moon, n. Sanza

full Moon. Sanza mukuru

new Moon. Sanza móké

Moonlight, n. Sanza

Morning, n. Tongu

(dawn). Tongu

(forenoon). Nalibuso na móni nalikuro

Mortar, n. ——

(for building). Poto poto

Mosquito, n. Gongu

Mosquito net. Tandarua

Mother, n. Mama

Mountain, n. Libógo. Gangála

Mourn, v. Agámi

Mourning, n. Kugáma

Mouth, n. Monoko

Move, v. Alanguli

Mow, v. Akati

Much, a., ad. Mingi

Mud, n. Poto poto

Murder, v., n. Abonguli

Murderer, n. Batu na kubongula

Muscle, n. Kamba

Music, n. Yangu

My, a. Na ’nga͡ɩ

Myself, n. Nga͡ɩ mini mini

N

<20>

Nail, n. Néri

(of finger, &c.). Manzaka

Naked, a. Ngombé aji

Name, n., v. Komba

Narrow, a. Móké

Nasty, a. Mábé

Nation, n. Mbóga

Native, n., a. Basinji

Near, ad., a. Peni peni

Nearly, ad. Kwanja

Neat, a. Malámo

Neck, n. Kingo

Necklace, n. Lipombo na kingo

Need, v., n. Alingi. Kulinga

Needle, n. Sindáni

Negro, n. Basinji

Net, n. Kamba

Net – mosquito. Tandarua

Never, ad. Móké

New, a. Na sasípi

News, n. Kula

Next, a., ad. Musúsu

Nice, a. Malámo

Night, n. Butu

Nine, n., a. Lubwa

No, ad., a.

Nobody, n. Móko

Nod, v., n. Andimi na mótu

Noise, n. Keleli

be Noisy, v. Asáli keleli

None, n. Móko

Nonsense, n. Kula pamba

Noon, n. Móni nalikuro

North, n., a. Pembeni

Nose, n. Songo

Nostril, n. Monoko na songo

Not, ad.

Nothing, n. Bolóko

Notice, v., n. ——

(observe). Amini

Novelty, n. ——

(new thing). Bolóko na sasípi

Now, ad. Sasípi

Nut, n. ——

ground Nut. Wandé

O

<21>

Oar, n. Kápi

Oblige, v. ——

(compel). Asáli

Observe, v. Atáli

(notice). Amini

Obtain, v. Akamati

Of, prep. ——

(belonging to, &c.). Na

(about). Na

(consisting of). Na

Offence, n. ——

(attack). Túmba

Offer, v., n. ——

(make an offering). Apesi

Officer, Official, n. Masongu

Often, ad. Mokulu mingi

Oil, n. Mafúta

Old, a. Na kala kala

an Old Person. Batu na kala kala

Omit, v. Atiki

On, ad., prep. ——

(upon). Nalikuro

(forward). Nalibuso

Once, ad. Mokulu móko

at Once. Nóké nóké. Sasípi

One, a., n. Móko

One by one. Móko móko

Onion. Matongulu

Only, ad., a. Moko. Pamba

a child Only. Matóto pamba

an Only child. Matóto móko

Open, v. Alanguli

Opening, n. Monoko

Or, conj. Soko

Order, n. ——

in Order that (to). Zambé na

Ornament, n. Lipombo

Other, a. Musúsu

Our, Ours, pron. Na bisu

Out, ad. Na kanja

go (come) Out. Aki (abi) na kanja

be Out. Aji na kanja

put Out = drive Out. Afukusi

put Out a light, fire lit. Abonguli

Out of doors. Na kanja nandako

Outside, ad., prep., a. Na kanja

Oven, n. Fúr

Over, ad., prep. ——

(on, above). Nalikuro

(after, finished). Asiri

Overflow, v. Akími nalikuro

Overhear, v. Aóki

Own, v. ——

(possess). Aji na

Own, a. ——

my (your) Own. Na ’nga͡ɩ. Na yo ect.

Owner, n. Batu na

Ox, n. Bugara

P

<22>

Pack, v. Akangi

Paddle, n., v. Kápi. Akápi

Pain, n., v. Kubíla. Abíli

Paling, Palisade, n. Gbata

Palm, n. ——

(of hand). Manzaka

Pap, n. Mábeli

Paper, n. Waraga

Parade, n. Karesís

Pare, v. Akati

Part, n. ——

(piece). Kipandi

Pass, v. ——

(go by). Aliki

be Passionate, v. Sopo aji mábé

Past, ad., prep. ——

be Past. Asiri

in the Past. Na kala kala

Patch, n., v. Tambala. Asuni

(piece put in). Tambala

Path, n. Njera

Pay, v., n. Apesi mosolo

Payment, n. Kupesa na mosolo

Peak, n. Libógo. Gangala

Pebble, n. Libógo móké

Peel, v., n. Alanguli potu

Peg, n. Ndíti

Pen, n. ——

(enclosure). Gbata

(instrument). Ndíti na waraga

Penetrate, v. Aki na sopo na

People, n. Batu

Perfect, a., v. Malámo mingi

Perhaps, ad. Soko

Perish, v. Akúfi

be Perpendicular, v. Asimami alima

Perpetual, a. Na mokulunyoso

Person, n. Batu

Perspire, v. Aji meliba na njota

Pick, v. ——

(of fruit, &c.). Akamati. Akati

(choose). Alingi

Picture, n. Lelimbi

Piece, n. Kipandi

Pierce, n. v. Atobali

Pile, n., v. Ati na sika móko

Pipe, n. ——

(for smoking). Pápo

(music). Musíki

Pit, n. Libádo

Pitcher, n. Monungu

Place, n., v. Sika. Ati

Plait, v., n. Akangi

Plank, n. Ndíti

Plant, v., n. Ati na nyeli

Plantation, n. Gbóto

Plaster, v., n. Pembi

Plate, n. Sáni

Play, v. ——

(a game). Asiki

(an instrument). Apíki

Pleasant, a. Malámo

Please, v. Asáli sopo malámo

Plentiful, a. Mingi

Pluck, v. ——

(flowers, &c). Akamati. Akati

(a fowl). Alanguli myáni

Pocket, n. Liketi

Point, n. ——

(sharp end). Pembi

Point, v. ——

(sharpen). Apelisi

Point to (at, out). Aminisi

Poison, n., v. Dáwa mábé

Poke, v. Apíki

Pole, n. Ndíti

Polish, v. Asukuli

Pond, Pool, n. Meliba

Poor, a. ——

(destitute). Pamba

Populous, a. Batu mingi

Porch, n. Monoko na ’ndako

Porter, n. Batu na sandúki

Possess, v. Aji na

Post, n. ——

(of wood). Ndíti

(station office). Sinjiri

Pot, n. Monungu

Potato, n. ——

(sweet). Bangwé

Potsherd, n. Kipandi na monungu

Potter, n. Batu na kasala [sic][12] na monungu

Pouch, n. Liketi

Pound, v. Apiki, Atuti

Powder, n. ——

Gunpowder. Barúti

Power, n. Mekasi

Prefer, v. Alingi

be Pregnant, v. Matóto aji na sopo

Prepare, v. Asáli

Present, n. ——

(gift). Matabís

(of time). Sasípi

at Present. Sasípi

Present, a. ——

(of place). Aji. Azázi

(of time). Mokulu na sasípi

Present, v. ——

(give). Apesi

Presently, ad. Nasima

Price, n. Kusumba

Prick, v. Akati. Atobali

Prickle, n. Ndíti mábé

Prison, n. Kamba

Prisoner, n. Batu na kamba

be Prolific, v. Abúti mingi

Properly, n. Bolóko

Provisions, n. Bolóko na kalila kulila

Prune, v. Akati

Pull, v. Abindi

Pupil, n. ——

(of eye). Misu

Pure, a. Malámo

Purse, n. Liketi na paláta

Pursue, v. Afukusi

Push, v., n. Atindi. Kutinda

Put, v. Ati

Put on clothes. Akangingombé

Put ashore. Ati na nyeli

Putrefy, v. Apuri

Pygmy, n. Tikitiki

Q

<23>

Quarrel, v., n. Abúndi. Kubúnda

Question, n., v. Alúbi

be Quick, v. Asáli nóké nóké

Quickly, ad. Nóké nóké

Quiet, a., n.

be Quiet, v. Atikari . Akangi monoko

Quite, ad. Nyoso

Quiver, n. ——

(for arrows). Liketi na gwanja

R

<24>

Rag, n. Katambala

be Ragged, v. Ngombé akúfi

Raid, n., v. Túmba. Asáli Túmba

Rain, n., v. Mbúla

Rainy season, n. Ndóbo

Raise, v. ——

(lift up). Apesi nalikuro

Rapid, a. Nóké nóké

Rare, a. Mingi

Rat, n. Bábu

Rather, ad. ——

(moderately). Móké

Ration, n. Poso. Bolóko

Ravine, n. Kati kati na libógo

Raw, a. Bedi

Razor, n. Mosu

Reach, v. ——

(arrive). Akúmi

Read, v. Amini na waraga

be Ready, v. Asiri

Reckon, v. Atangi

Recognize, v. ——

(know again). Aíbi mokulu musúsu

Recover, v. ——

(get well). Alanguli na maláli

Red, a. Begbama

Reduce, v. Asáli móké

Reed, n. Myáni

Reef, n. Libógo

Refuse, v. Alingi

Rejoice, v. Sopo aji malámo

Relate, v. Alúbi

Relations, n. ——

(kinsman). Ndeko

Release, v., n. Alanguli

be Reluctant, v. Alingi

Remain, v. ——

(be left). Atikari

Remains, Remainder, n. Oyo O͡ɩo nasima

Remember, v. Abongi

Remove, v. Alanguli

Repaire, v. Asáli malámo

Repeat, n. [sic] ——

(do again). Asáli musúsu

(say again). Alúbi musúsu

Report, n., v. Alúbi

(rumour). Kula

(account). Kula

Represent, v. ——

(be like). Aji pila móko

Require, v. Alingi

Resolute, a. Matima makasi

Rest, n. ——

(after labour). Kulála

(remainder). Oyo O͡ɩo nasima

Rest, v. ——

(take rest). Aláli

(be placed). Atikari

Resting-place, n. Sika na kulála

Restrain, v. Atiki

Retail, v., a. Asúmbi

Retire, Retreat, v. Aki nasima

Return, v., n. ——

(go back). Afutuki. Abuláni

(give back). Abalusi

Reveal, v. Aminisi

Reverse, n., a., v. Apanduli. Apasi

Reward, n., v. Mosolo. Apesi mosolo. Matabís. Apesi matabís

Rib, n. Pembi na pánji

Rice, n. Mafanga

Rich, a. ——

(of wealth). Aji bolóko mingi

Ridge, n. Libógo

Right, a., ad. ——

(correct, good). Malámo

(on right side). Na ruáti

Right, n., v. Ati malámo

Ring, n. Káti

Pipe, a. Agbámi

Ripen, v. Abia agbámi

Rise, v. ——

(go up). Aki nalikuro

(get up). Asimami

(of sun). Abími

(increase). Abia mukuru

River, n. Meliba

Road, n. Njera

Roar, v., n. Agámi. Kugáma

Roast, v. Alambi na móto

Rob, v. Aíbi?

Rock, n. Libógo

Roof, n., v. Myáni na ’ndako

Root, n., v. Tongbu

Root up (out). Alanguli

Rope, n. Kamba

Rotten, a. Apuri

Round, a., ad., prep. ——

(on all sides). Pembeni

go Round. Aki pembeni

Rouse, v. Alanguli na kulála

Row, v. Akápi

Rub, v. Asukuli

Rubber, n. ——

(india-rubber). Matópé

be Rude, v. Afundi

Rumour, n., v. Kula

Run, v. Akimi

Run away. Akimi

Run from. Akimi na

Run to. Akimi na

Run over. Aliki

Runaway, n. Batu na kukima

Rush, n. ——

(reed). Myáni

S

<25>

Sack, n. Liketi

be Sad, v. Sopo aji mábé

Saddle, n., v. Kiti na dongi

Sake, n. ——

for the Sake of. Zambé na

Sale, n. Kusúmba

Salesman, n. Batu na kusúmba

Salt, n. Tipwa

Salute, n., v. Sarúti. Akati sarúti

Same, a. Pila móko

Sand, n. Nyeli

Sap, n. Meliba

Sapling, n. Ndíti móké

be Satisfied, v. Sopo aji malámo

(with food). Atúmi

Savage, n., a. Basinji. Mábé

Saw, n.

Say, v. Alúbi

Scar, n. Pota

Scarce, a. Mingi

Scent, n., v. Malasi

Scold, v. Alúbi makasi

Scowl, v., n. Akangi misu

Scrap, n. Kipandi

Scratch, v. Akati na manzaka

Scream, v., n. Agámi. Kugáma

Sea, n. Meliba mukuru

Search, v., n. Akábi. Kukába

Seat, n., v. Kiti

Second, a. Mibáli

Secure, a., v. Akangi

See, v. Amini

Seize, v. Akamati

Seldom, ad. Mokulu mingi

Self, n. Mini mini

Sell, v. Asúmbi

Seller, n. Batu na kusúmba

Send, v. Atúmi

Send away. Afukusi

be Senseless, v. Aji libóma

Sentinel, n. Sentiri

Separate, v. Alanguli

Servant, n. Boy

Serve, v. ——

(as servant). Asáli kusála na bóy

(of food). Abi na bolóko na kulila

Service, n. ——

(of servant). Kusála na boy

Set, v. Ati

Set down. Ati na nyeli

Set up. Ati nalikuro

Settle, v. ——

(come to live). Atikari

(as sediment). Aki nasé

Seven, n., a. Saba

Sew, v. Asuni

Sexual, a. ——

Sexual organs. Sáka (m) Libolo (f)

Sexual intercourse. Kulála na makáli

Shaft, n. ——

(of spear, &c.). Ndíti

Shake, v. Amiki

Shallow, a. Móké

Sharp, a. ——

(of point, edge). Apeli

Sharpen, v. Apelisi

Shave, v. Asukuli myáni

She, pron.

Sheath, n. Liketi

Shed, n. Ndako

Sheep, n. Kandolo

Shelf, n. Parangi

Shell, n. ——

(egg shell). Potu na parakonda

Shield, n., v. Ngúba

Shoe, n. Kitála móké

Shoot, v., n. ——

(sprout). Abími

(weapon). Apíki

Shop, n. Magazan

Shore, n. Nyeli

Short, a. Móké

Shorten, v. Asáli móké

Shot, n. Kupíka na bundúki

(for gun). Rosási

Shout, v., n. Alúbi makasi

Show, v., n. Aminisi

Shower, n. Mbúla móké

Shrub, n. Ndíti móké

Shut, v. Akangi

be Sick, v. ——

(be ill). Abíli

Side, n. Pa͡ɩ

on one Side. Napa͡ɩ móko

Side by side. Na ’ngambo

on the other Side. Na pa͡ɩ musúsu

Silly, a. Libóma

Since, ad., prep., conj. Nasima

Sinew, n. Kamba

Sing, v. Asáli yangu

Single, a. Móko

Sink, v. Aki nasé na meliba

Sister, n. Ndeko mwasi

Sit, v. ——

Sit down. Atikari

Six, n., a. Sita

Skin, n., v. Potu. Njota. Alunguli potu

Slap, v., n. Apíki na manzaka

Slaughter, v., n. Abonguli. Kubongula

Slave, n. Mombo. Makóbé

Sleep, v. Aláli

Sleeping-place, n. Sika na kulála.

Sleeping-sickness. Pongi

Slice, n., v. Akati. Kipandi

Sling, n., v. Kamba

Slit, v., n. Akati

Slowly, ad. Peti peti

Small, a. Móké

Smart, a. ——

(in dress, &c.). Lipombo

Smell, n., v. Alumbisi, v.

Smile, n., v. Asiki

Smith, n. Batu na kupikambíli

Smoke, n. Malinga

Smoke, v. ——

(a pipe). Alili kamanga

Smooth, a., v. Apími

Snap, v., n. Akati na pembi

Snare, n., v. Kamba na nyáma

Sneeze, n., v. Atjúki

Snore, n., v. Aji kubinda na songo

Snout, n. Songo

So, ad., conj. ——

(thus). Boyo

(therefore). Zambé na oyo

So and so. Batu móko

Soap, n., v. Sabúni

Sob, v., n. Agámi

Soft, a. Peti peti

Soil, n. Nyeli

Soldier, n. Tukatuk

Solid, a. Makasi

Son, n. Matóto molúmi

Song, n. Yangu

Soon, ad. Sasípi

Sore, n., a. Pota

Sort, n., v. ——

a Sort of. Matindu na

Sound, n. Kugáma

Sound, a. Malámo

(whole). Malámo

Sound, v. ——

(give a sound). Agámi

(try depth). Amiki

Soup, n. Súpu

Sour, a. Ga͡ɩnga͡ɩ

South, n., a. Pembeni

Speak, v. Alúbi

Spear, n. Likunga

Speech, n. ——

(address). Kula

(power of speaking). Monoko

Spell, n. ——

(magical). Dowa

Spend, v. Asumbi paláta

Spike, n. Pembi

Spill, v. Asáli aki na nyeli

Spirit, n. ——

(a spirit). Likondu

Splinter, n., v. Kipandi nandíti

Split, v. Akati

Spoon, n. Likeli

Spout, n., v. Monoko

Spring, n. ——

(of water). Meliba

Sprout, v. Abimi

Squat, v. Atikari na nyeli

Stab, v., n. Atobali

Stagnant, a. Akimi

Stairs, n. Njera

Stake, n. ——

(of wood). Ndítí

Stale, a. Na kala kala

Stamp, v., n. ——

(of foot). Apiki na magóro. Atuti na magóro

Stand, v. Asimami

(be erect). Asimami alima

Station, n. ——

(place). Sinjiri

Stay, v. ——

(remain). Atikari

Steal, v. Aíbi

Stew, v. Alambi

Stick, n. Ndíti

be Stift, v. Aji makasi

Still, ad. Kwonja

Sting, v., n. Apíki

Stink, v., n. Alumbi

Stir, v. Apanduli

Stockade, n. Gbata

Stomach, n. Sopo

Stone, n. Libógo

Stool, n. Kiti

Stoop, v. Agumbáni

Stop, v. Atiki. Atikari.

Stopper, n. ——

(of bottle, &c.). Monoko

Store, v., n. ——

Storehouse. Magazan

Storm, n. Mbúla

Story, n. ——

(narrative). Kula

Straight, a. Alima

be Straight. Aji alima

make Straight. Asáli alima

Strap, n. Kamba

Stream, n. Meliba

Strength, n. Makasi

Strengthen, v. Asáli makasi

Strike, v. Apíki

String, n. Kamba

Strip, v. ——

(strip off). Alunguli

Stroll, v., n. Atambuli pamba

Strong, a. Makasi

Stuff, v. ——

(fill full). Atumisi

be Stunted, v. Aji móké

Stupid, a. Libóma

Succeed, v. ——

(follow). Aki nasima na

Sudden, a. Nóké nóké

Suffer, v. ——

(feel pain). Abíli

Suffering, n. Kubíla

be Sufficient, v. Akúki

Sugar, n. Sukári

Summer, n. ——

(hot season). Karanga

Sun, n. Móni

Sunrise, n. Kubima na móni

Sunset, n. Gulo gulo

Sunshine, n. Móni

Superintend, v. Atáli

Supply, v. ——

(provide). Apesi

be Sure, v. Aíbi malámo

Surround, v. Aji pembeni

Swallow, v. Amili

Swamp, n. Meliba

Sweat, n., v. Meliba nanjota

Sweep, v. ——

(with brush, &c.). Asali na kombo

Sweet, a. Alimana

Swell, v. Abia mukuru

Sword, n. Mafanga

Syphilis, n. Rongóli

T

<26>

Table, n. Méza

Tail, n. Tongbu

Tailor, n. Batu na kusala na ’ngombé

Take, v. ——

(receive). Akamati

Take hold of. Akamati

Take off. Alanguli

Tale, n. Tóli

tell Tales of. Alúbi likúta

Talk, v., n. Alúbi. Kula

Tall, a. Mula͡ɩ

Tap, v., n. Apíki móké

(light blow). Kupíka móké

Tear, n. Meliba na misu

shed Tears. Agámi

Tear, v., n. ——

(rend). Apasúli

Teat, n. Mábeli

Tell, v. Alúbi

Temper, n. ——

good Temper. Sopo malámo

bad Temper. Sopo mábé

Ten, n., a. Júmi

be Tender, v. Aji peti peti

Testicle, n. Parakonda

That, pron. Oyo O͡ɩo

That, conj. ——

so That. Zambé na

in order That. Zambé na

Thatch, v., n. Myáni na ’ndako

Theft, n. Muíbi

Their, pron poss. (Na bango?) Na

There, ad. Kóna

They, pron. (Bango?)

Thick, a. Mukuru

Thicket, n. Sika nandíti mingi

Thief, n. Batu na muíbi

Thigh, n. Magóro

Thin, a. Kangi kangi

Thing, n. Bolóko

Thirst, n. Nzála na meliba

be Thirsty, v. Akúfi na ’nzala na meliba

This, pron. Oyo

Thong, n. Kamba

Thorn, n. Ndíti mabé

Thread, n., v. Kamba

Three, n., a. Misátu

Threshold, n. Monoko nandako

Throat, n. Kingo

Throb, v., n. Apíki. Kupíka

Through, ad., prep. ——

(inside). Na sopo na

(because of). Zambé na

Throw, v. Atúpi

Throw down. Atupi na nyeli

Thrust, v., n. Apíki. Kupíka

Thumb, n. Manzaka móko

Thunder, n. Nyáma nalikuro

Thus, ad. Boyo

Tie, v. Akangi

be Tight, v. Aji makasi

Tighten, v. Akangi makasi

Time, n. ——

(as a point). Mokulu

first (second) Time. Mokulu móko ect.

many Times. Mokulu mingi

take Time. Asáli peti peti

Tiny, a. Móké

Tip, n. Pembi. Mótu

be Tired, v. Makasi asiri

To, prep., conj. Na

in order To. Zambé na

so as To. Zambé na

Toast, v. ——

(at a fire). Alambi na móto

Tobacco, n. Kamanga

To-day, n. Léro

Toe, n. Manzaka na magóro

Together, ad. Pila móko

To-morrow, n. Kesi kesi

day after To-morrow. Kesi kesi musúsu

Tongue, n. Dáda

To-night, n. Bútu na léro

Tool, n. Mbíli

Tooth, n. Pembi

Top, n. ——

(summit). Mótu

Toss, v., n. Atúpi

Totter, v. Alingi aki na nyeli

Touch, v., n. Ati manzaka na

Touchwood, n. Ndíti akaóki

be Tough, v. Aji makasi

Toward, prep. Na. Na pa͡ɩ na

Town, n. Matanga

Track, n. Magóro

Trader, n. Gríki

Trample, v. Apiki na magóro

Trap, n., v. Kamba

Travel, v. Atambuli

Traveller, n. Batu na kutambula

Tree, n. Ndíti

Trench, n. Libádo

Tribe, n. Mbóga

Trick, n. Myeli

Trinket, n. Lipombo

True, a. Likúta

Truly, ad. Likúta

Trumpet, n. Gonga

Trunk, n. Sandúki

(of elephant). Songo

Truth, n. Likúta

Tumble, v. Aki na nyeli

Tumour, n. Mbóma na njota

Tune, n. Yangu

Turn, v. ——

Turn away. Apanduli

Turn over. Apanduli

Turn round. Apanduli

Turn, n. ——

(bend, curve). Kugumba

by Turns. Móko móko

Tusk, n. Pembi

Twelve, n., a. Júmi na mibáli

Twenty, n., a. Matuku mibali

Twig, n. Ndíti móké

Twice, ad. Mokulu mibáli

Twist, v. Apanduli

Two, n., a. Mibáli

U

<27>

Udder, n. Mábeli

Ulcer, n. Mbóma na ’njota

Under, ad., prep. ——

(beneath) Nasé

Understand, v. Aíbi

Undertake, v. Asáli

Undo, v. Alanguli

Undress, v. Alangulingombé

Undulating, a. Apími

be Uneven, v. Apími

Unfasten, v. Alanguli

Unfold, v. Alanguli

Unique, a. Gúdi

Unite, v. Akangi

Universe, n. Nyeli nyoso

Unless, conj. Soko ....

Unripe, a. Abámi

be Unwell, v. Abíli

Up, ad., prep. Nalikuro

Upon, prep. Nalikuro

Upright, a. ——

(perpendicular). Alima

Upset, v. Asáli aki na nyeli

Upside down, ad. Apanduli

Use, v. Asáli

Utter, v. Alúbi

V

<28>

Valley, n. Kati kati na libógo

Vegetable, n. ——

(edible). Legími

Vegetation, n. Myáni

Vein, n. Kamba na ’njota

Verandah, n. Veranda

be Vertical, v. Aji alima

Very, ad. Makasi. Mingi

Vex, v. Asáli sopo mábé

Vigour, n. Makasi

Village, n. Matanga

Visit, v., n. Aki na kumina

Voice, n. Monoko

Voluntary, a. Móko

W

<29>

Wages, n. Mosolo

Wagon, n. Masúa

Wail, v., n. Agami. Kugáma

Waist, n. Gúgú

Waist-coat. Jílé

Wait, v. ——

(remain). Atikari. Alambiri

(serve). Abi na bolóko

Wait a bit! Kokoro

Wake, v. Alanguli na kulála

Walk, v., n. Atambuli

Wall, n. Njota nandako

Wallet, n. Liketi

Wander, v. Atambuli pamba

Want, n. ——

(require). Kulinga

Want, v. Alingi

War, n. Túmba

Warm, a., v. Na móto

Warrior, n. Batu na túmba

Wash, v. ——

(of clothes). Asukuli

(of body). Asukuli

Watch, v. Atáli

Watchman, n. Batu na kutála

Water, n. Meliba

Water, v. Ati meliba na

Watercourse, n. Sika na meliba

Water-jar. Feríti

be Watertight, v. Meliba akími

Watery, a. Na meliba

Wax, n. Langi

Way, n. ——

(road). Njera

make Way for. Alangulinjera

We, pron. Bisu

Weak, a. Makasi

be Weary, v. Makasi asiri

Weave, v. Akangi

Wedge, n. Ndíti

Weed, n. Myáni na zamba

Weep, v. Agámi

Weigh, v. Apími

Weld, v. Apíkimbíli

Well, n. Meliba

Well, a. Malámo

be Well. Aji malámo

get Well. Alanguli na maláli

Well, ad. Malámo

West, n., a. Nasíni

Wet, a. Bédi

Wet season. ’Ndóbo

What, pron., a. ——

(interrog.). Nini

When, ad. Mokulu bóni

Where, ad. Wapi

Whetstone, n. Libógo na kupelambíli

Which, pron. Nini

While, conj. Soko

Whip, n. Fimbu

Whiskers, n. Myáni na ’mbata

Whisper, v., n. Alubi peti peti

Whistle, v., n. Pirilili

White, a. Bébúba

Who, pron. ——

(interrog.). Nini

Whole, a. Nyoso

Wholesome, a. Malámo

Whose, pron. ——

(interrog.). Na nini

Why, ad. Zambé na nini

Whicked, a. Mábé

Wide, a. Mukuru

Widen, v. Asáli mukuru

Wife, n. Makáli. Mawasi

Wild, a. ——

(in wild state). Na zamba

be Willing, v. Alingi

Wind, n. Mpepi Mapepi

Window, n. Melalisa

Wing, n. Mpepi [sic]

Winter, n. ——

(cold season). Ndóbo

Wipe, v. Asukuli

Wire, n. Siliki. Kamba

Wish, v., n. Alingi. Kulinga

Witch, n. Kajur

With, prep. ——

(together with). Pila móko

(by use of). Na

Wither, v. Akaóki

Within, ad., prep. ——

(inside). Na sopo na

Without, ad., prep. Na kanja

(not having). Aji

Wizard, n. Kajúr

Woman, n. Makáli. Mawási

Womb, n. Sopo

Wood, n. ——

(forest). Zamba

(as material). Ndíti

piece of Wood. Kipandi nandíti

Wooded, a. Aji na ’ndíti mingi

Wool, n. Myáni

Work, n. Kusála

 

Work, v. Asáli

Workman, n. Batu na kusála

World, n. Nyeli nyoso

Worm, n. Dúd

Worm Guinea. Ferindi

Wound, v., n. Apíki. Pota

Wrap, v. Akangi

Wrestle, v. Abundi

Wring, v. Akamili

Wrinkle, v., n. Kamba nanjota

Wrist, n. Mabóko

Write, v. Asali na waraga

Wrong, n., v. Nymolo

do Wrong. Asáli nymolo

Wrong, a. Malámo . Mábé

be Wrong. Aji mábé

Y

<30>

Yard, n. ——

(enclosure). Gbata

Yawn, v., n. Alanguli monoko

Year, n. Karanga

Yellow, a. Bébúba

Yes, ad. Á

Yesterday, ad. Lúbi

day before Yesterday. Lubi musúsu

Yet, ad. Kwanja

You, pron. Yo. Bino (plur)

Young, n. Matóto

Young, a. Móké

Young man. Batu móké

Your, Yours, pron. Na yo. Na bino

Youth, n. Matóto

 

Classified vocabularies (pp. 334-357)


Numerals

<31>

One, n. Moko

Two, n. Mibáli

Three, n. Misátu

Four, n. Mini

Five, n. Mitáno

Six, n., a. Sita

Seven, n., a. Saba

Eight, n., a. Moambi

Nine, n., a. Libwa

Ten, n., a. Júmi

Eleven, n., a. Júmi na móko

Twelve, n., a. Júmi na mibáli

Thirteen, n., a. Júmi na misátu

Fourteen, n., a. Júmi na mini

Fifteen, n., a. Júmi na mitáno

Sixteen, n., a. Júmi na sita

Seventeen, n., a. Júmi na saba

Eighteen, n., a. Júmi na moambi

Nineteen, n., a. Júmi na libwa

Twenty, n., a. Matuku mibáli

Twenty-one, a. Matuku mibáli na móko

Thirty, a. Matuku misátu

Forrty, a. Matuku mini

Fifty, a. Matuku mitáno

Sixty, a. Matuku sita

Seventy, a. Matuku saba

Eighty, a. Matuku moambi

Ninety, a. Matuku libwa

Hundred, n., a. Kama

Five Hundred, a. Kama mitáno

Thousand, n., a. Kutu

Animals and reptiles

<32>

Antelope. ——

(kinds of). ——

Eland. Gwála

Hartebeeste. Songolo

Waterbuck. Borongo

Bushbuck. Bédi

Reedbuck. Tagbwa

Oribi. Buruko

Duiker. Buruko

Baboon. Makaka

Buffalo. Nzáli

Cat. Pusipus

Cow. Bugara

Crocodile. Ngwondé

Dog. Bogbo

Donkey. Dongi

Elephant. Mbóngo

Frog. Bódo

Giraffe. Dikála

Goat. Mimi

Hare. Dakúta

Hippopotamus. Kibóko

Horse. Dongi

Hyæna. Gunguru

Leopard. Kufi

Lion. Tambwa

Monkey. Kima

Mouse. Bábu móké

Pig. Ngulubi

Porcupine. Jingini

Python. Ngúma

Rat. Bábu

Rhinoceros. Kanga

Sheep. Kandolo

Snake. Níóka

Birds

<33>

Duck. Kanár

Fowl. Koko

Guineafowl. Kanga

Partridge. Kanga

Pigeon. Píjo

Insects

<34>

Ant. ——

(kinds of). Banjo

White. Bakwa

Jigger. Tukutuk

Mosquito. Gongu

Worm. Dúd

Trees, plants, shrubs, vegetables, flowers, &c.

<35>

Bamboo.Nganzi

Banana.Mbógo

Barmia[13]. Molinda

Bean. Kondé

Cassava. Gwendu

Cassava (leaves of). Pendu

Dura[14]. Vundé

Ground nut. Wandé

Gourd.Ndukulu

Hemp. Bangi

Lemon.Ndíma

Onion. Matongulu

Pumpkin. Mabóké

Pineapple. Ananasi

Potato (sweet). Bangwé

Rice. Mafunga

Rubber. Matópé

Simsim[15]. Sangwa

Telebun[16]. Málo

Tobacco. Kamanga


Grammatical notes (pp. 358-360)

Notes on p. 359

<36>

*The verbal noun is formed by prefixing k to the verb, altering the initial a to u, & the final i to a.

Ex:

Asáli – to work  Kusála = work

aji kubia. he is coming

<37>

The past tense is formed by the use of the verb asiri to finish

Ex:

asiri aki. he has gone.

<38>

The negative is placed at the end of the sentence:-

Ex:-

alingi aki na matanga nayé kesi kesi . He does not intend going to his village to-morrow.

<39>

In talking the initial a of a verb is often elided after a personal pronoun

i.e. ngailingi, yo’lingi. I want, you want.

Notes on p. 358

<40>

*There seems to be an exception to this rule in the case of the verb aki – to go[17].

i.e. he is going = aji kukinda

Notes on p. 360

<41>

The numerals follow the noun.

Ex:-

Batu míbáli = two men

The adjective follows the noun

Ex:-

Njera mula͡ɩ – a long road

<42>

Apparently the termination isi to a verb or adjective gives it the sense of making to do something.

Ex:-

Amini – to see  Aminisi = to make to see  i.e. to show

Atúmi = full  Atúmisi = to make full  i.e. to fill

Apeli = sharp  Apelisi = to sharpen

<43>

These are no comparative or superlative forms for adjectives; a sentence such as “this is better than that” must be put in some form as: this is good that is bad (or not good)

 

References

Boone, Douglas and Richard L. Watson (eds.) 1999

Moru - Ma'di Survey Report. Nairobi: SIL-Sudan.

Edema, Atibakwa Baboya. 1994

Dictionnaire bangála - français - lingála: Suivi d’un lexique lingála - bangála - français et d’un index français - bangála - lingála. Paris: Agence de Coopération Culturelle et Technique - Sépia.

Madan, Arthur Cornwallis 1905

An outline dictionary intended as an aid in the study of the languages of the Bantu (African) and other uncivilized races. London: Henry Frowde.

MacKenzie, Thomas Campbell 1910

A Vocabulary of the Bangala Language as Spoken in the Lado District, Mongalla Province. Cairo: The Intelligence Department, Sudan Government.

Meeuwis, Michael 2019

'The linguistic features of Bangala before Lingala: The pidginization of Bobangi in the 1880s and 1890s'. Afrikanistik-Aegyptologie-Online.

Stigand, Chauncey Hugh 1923

Equatoria: The Lado Enclave. London: Constable.

Sudan Government 1928

The Report of the Rejaf Language Conference, 1928. London: Sudan Government.

Wtterwulghe, George-François 1899

Vocabulairel’usage des fonctionnaires se rendant dans les territoires du district de l’Uele et de l’enclave Redjaf-Lado. Publisher unknown.


 



[1] The online catalogue (http://www.makula.mak.ac.ug:8080, last accessed on December 16, 2019) mentions that this copy, formerly in the possession of A[rchibald] N[orman] Tucker, has a note “Bangala & Jieng (Dinka)” on the title page with the signature on front end-paper “L. Tumnard [sic] 52nd Light Infantry”. For his short biography, see the record of the Lot 1160, Dix Noonan Webb Ltd. (www.dnw.co.uk/auction-archive/lot-archive/lot.php?department=Medals&lot_uid=311093, last accessed on December 16, 2019).

[2] This fieldwork was supported by KAKENHI [Grant-in-Aid for JSPS Fellows (PD) 14J02651]. The current work is a result of the study supported by KAKENHI [Grant-in-Aid for Early-Career Scientists 19K13160]. The second author appreciates Nico Nassenstein, Helma Pasch, and Rombek Logworong for their suggestions and translations of the summaries.

[3] During the fieldwork conducted by the second author at Juba in 2013, a 1930s-born Nyangbara elder recollected that, during his childhood in Rokon (now in the Jubek State), his mother used to speak Bangala fluently, but he remembers only a few vocabulary and phrases.

[4] A more recent situation of Bangala is reported by Boone & Watson (1999), which include a basic Bangala vocabulary and phrases.

[5] The following abbreviations are used (Madan 1905: xv): n. = noun. a. = adjective. v. = verb. nt. = neuter (intransitive). act. = active (transitive). ad. = adverb. pron. = pronoun. prep. = preposition. conj. = conjunction. int. interjection.

[6] These appears to be additions to Madan (1905)’s orthographic rules on the same page.

[7] The parts marked by […] are cut out from the photocopy.

[8] This probably means Batu na kusála na nyeli.

[9] The letter ö is found only on this word.

[10] The expected form is kumíka.

[11] Juba Arabic tèlèbûn ‘finger millet’

[12] The expected form is kusala (or kusála).

[13] Juba Arabic bámiya ‘okra’.

[14] Juba Arabic dúra ‘millet’.

[15] Juba Arabic símsimsesame’.

[16] Juba Arabic telebûn ‘finger millet’.

[17] This sentence appears to be a note to the first sentence on p. 359.